Keď som bola v Londýne, prvý deň tam bolo tak hrozne, že som bola rozhodnutá letieť priamo domov. No dotlačila som sa k tomu zostať v záujme workshopu a kvôli ľuďom z celej Európy, ktorých som chcela
stretnúť. V piatok v noci pred wokshopovou párty ma Graciela vytiahla, aby som sa okúpala a utíšila svoj nepokoj. Zavolali mi z recepcie, že prišiel môj bodyguard a za 15 minút odchádzame. Takže som sa obliekla, vzpriamila sa, zhlboka som sa nadýchla, opustila som hotelovú izbu a spolu s Gracielou zišla výťahom dole na recepciu. Vyšla som z výťahu, zabočila na rohu a ako som kráčala dole schodmi, môj bodyguard išiel okolo rohu hotelovej odbavovacej prepážky. Zdrevenela som. Keď som ho uvidela, cítila som sa ako zasiahnutá bleskom alebo niečím takým. Jeho tvár bola pre mňa krásna a priateľská. Spomalil sa mi dych a pohľad na neho umlčal stále bzučanie môjho vnútorného sveta. V tom okamihu som videla záblesk po záblesku minulé životy, ktoré sme spoločne prežili. Natiahol ku mne ruku a povedal: "Ahoj, ja som Sarbdeep". Bola som príliš šokovaná, aby som mu potriasla rukou, tak sa obrátil na Gracielu, a potom čo jej potriasol rukou, som k nemu priskočila a objala ho.
Sarbdeep nás zaviedol k taxíku a spolu sme zdieľali dlhú jazdu skrz temnotu Londýna. Zľahka sme komunikovali. Obaja sme mali obrovský úsmev na tvári. Očividná chémia bola ako príťažlivosť medzi nami. Mohol by si ju krájať nožom. Cítila som sa akoby sme boli naspäť v základnej škole, snažili sme sa vyhýbať pohľadom, aby sme zraniteľnosť toho, mať city jeden pre druhého, urobili menej očividnou. Svetlo prúdilo oknami na naše tváre, a dávalo tej chvíli odtieň umeleckej romance. Premýšľala som sama pre seba: „Bože, vedela by som celý čas počúvať ten jeho príjemný hlas.“ Za celý svoj život som sa necítila s ľudskou bytosťou tak bezpečne.
Počas párty moja myseľ stále blúdila späť k nemu, a vymenili sme si viac ako pár úsmevov, keď stál pri stene a strážil ma, ako som ľudí zdravila jedného po druhom. Sarbdeep je najlepší profesionálny ochranca akého som doteraz pri sebe mala. Jeho telo vnímalo ľudí, ich zámery a citové stavy. Bola som ohromená, ako zbehlý bol v čítaní energií a vnímaní nestability aurického poľa. Strážiť niekoho je istý druh umenia. Sledovať ho ako pozoruje a manipuluje energie okolo mňa, bolo ako sledovať majstra maliara ako robí svoj odtlačok na plátne. Na ceste domov taxíkom držal kyticu ruží, ktoré mi niekto na párty daroval. Pozerala som sa na obraz, ktorý sa predo mnou odohrával (jeho s ružami) a na povrch sa dostal pocit ako keby som vstúpila do nejakého druhu budúcej udalosti. Na chvíľu mal pocit, ako by sme boli na rande, idúc taxíkom do divadla alebo na baletné predstavenie. Keď sme dorazili na hotel, objal ma na dobrú noc a informoval ma, že príde ráno o 15 minút skôr , aby ma odviedol na miesto konania workshopu a opýtal sa, či by som tam rada išla s ním pešo. Súhlasila som, vediac, že tým pádom budem mať viac času byť s ním. A sledovala som ho ako odchádza do tmy.
Keď som s Gracielou vrátili hore na hotelovú izbu a zavreli sme za sebou dvere, som sa potácala smerom k nej a tri krát som v šoku som povedala „Graciela, čo to do pekla bolo?“ ( s odkazom na nečakanú chémiu medzi mnou a Shardeepom). Smiala sa a potvrdila, že sa pobavila, a bola tým tiež trocha unesená. Strávila som zvyšok noci snahou nemyslieť na neho. Bola som zmätená intenzitou a prekvapením so spojenia.
Bolo to pre mňa nepochopiteľné, Sarpdeep sa súčasne hádzal a otáčal v posteli, zápasil s obavami, že jeho city voči mne boli jednostranné a zápasil so svojim vlastným zmyslom pre česť a odhodlanie zostať profesionálny. Snívalo sa mu o mne celú noc. V jeho snoch som sa objavovala v rôznych šatách (ironické, pretože zbieram šaty, a som známa tým, že zmením svoj outfit 4-6 krát do dňa).
Po noci bez odpočinku a rýchlych raňajkách, nám zavolali znova z recepcie, že Sharbdeep prišiel a že o 15 minút odchádzame. Odišla som na recepciu. Stáli sme v slnečných lúčoch, čo prúdili dnu cez okná do recepčnej haly a zakrátko na to sme s Graciela, Sharbdepoom vyšli na svieži ranný vzduch, ktorý sa usadil pod mestskými budovami. Na našej ceste na miesto konania sme míňali veľkého havrana sediaceho veľmi blízko medzi dvoma budovami v centre Londýna. Zastavila som sa, aby som sa na neho pozrela a poslala som mu vzdušnú pusu. Vzrušene som vysvetlila, že havran je prorockým vtákom. Znamená, že tajomno a ezoterické tajomstvo vesmíru sa vynára na svetlo vedomia. Mnohí veria, že je známkou toho, že osud je na dosah ruky. Pre mňa to bolo hlavným znakom, ktorému som mala venovať pozornosť, lebo celkovo je niečo veľké v hre a že tam bol nejaký druh osudu medzi mnou a Sardeebpom.
Na mieste konania sme sme išli do zákulisia, preč od stoviek ľudí, ktorý sa zbierali na akciu. Graciela , Sarbdeep a ja sme viedli ľahkú konverzáciu. No bola som fascinovaná astrológiou a cítila som potrebu vedieť jeho dátum narodenia. Myslela som si, nakoľko sme si tak dobre rozumeli, že musí byť Vodnár alebo Rak alebo niečo také. Bola som absolútne nepripravená na jeho odpoveď. Dátum ktorý vyšiel z jeho úst bol 29 august. Mám dlhú históriu s týmto dátumom. 29.augusta sa narodil môj prvý manžel. Po tom, čo bolo naše manželstvo anulované, stretla som Marka. Keď mi Mark povedal, že jeho dátum narodenia je tiež 29. Augusta, skoro ma to od neho úplne odplašilo. Pomyslela som si: „ Kam toto do čerta smeruje ?“ Skrátim to – skončilo to svadbou. Takže som sa vydala za dvoch mužov, čo mali rovnaký dátum narodenia a tu sedím oproti mužovi, ktorý zapríčinil, že cítim takú úroveň príťažlivosti akú som necítila od kedy som bola zamilovaná po prvý krát, keď som mala 15 rokov...do muža, ktorý mal ten istý dátum narodenia? Čo je do šľaka toto ? Bola som v šoku. A neskrývala som to. Urobila som v izbe veľkú scénu a všetko som mu to vysvetľovala. Nevedela som sa dať dokopy. Musel dokonca opustiť miestnosť aby som sa mohla nadýchnuť a nadobudnúť svoj vnútorný pokoj. Keď sa vrátil späť, tak som chodila dookola aby som sa upokojila. Uvniverzum mi dávalo ranu medzi oči, a teda že ma zasiahla tvrdo.
Odišla som na javisko. Počas wokshopu som s ním mala očný kontakt. Cítila som ako sa môj život potáca a ťahá po ceste k niečomu veľkému. Bolo ťažké koncentrovať sa. Keď sa workshop skončil, Graciela, Sarbdeep, Juraj a ja sme išli von zadným vchodom chytiť taxík do malej orientálnej reštaurácie. Dívala som sa na Sarbdeepa celý večer. Vždy keď mu dali porciu jedla, posunul ju smerom do stredu stola a pokúsil sa ma nakŕmiť. Medzitým mi už vysvetlil, že on vie, že ma miloval, lebo mal nutkanie živiť ma a starať sa o mňa a že kŕmenie niekoho je prirodzená reakcia na toto nutkanie.
Keď sa skončila večera, či by som sa rada vrátila na hotel. „Do čerta, nie“ povedala som. Vysvetlila som mu, že mám kopu energie a že som sa rozhodla pre prechádzku. To potešilo Sadeebpa, ktorý okamžite zobral túto noc do svojich rúk. Zobral nás na Tower Bridge, kde sme sa všetci spolu pofotili. Potom, čo som sa prezliekla do teplejšieho oblečenia, pridal sa k nám aj Blake a všetci piati sme sa vybrali na prehliadku v temnote novembrovej noci. Ako nás viedol ulicami starého centra Londýna, cítila som, že som chcela ísť von len preto, aby som sa mohla dotknúť jeho saka (alebo niečoho, čo bolo súčasťou jeho). On chcel medzi nami tiež prelomiť ľady. Ale ani jeden z nás na to netlačil kvôli strachu z odmietnutia. V tú noc som sa celý čas cítila ako na húsenkovej dráhe; vzrušenie z chôdze bok po boku rovnakým krokom, a sklamania z oddelenia vďaka interakciám so zvyškom skupiny. Tam a nazad, táto naša prechádzka Londýnskymi ulicami nás vzájomne približovala a vzďaľovala znova a znova. Mala by som sledovať architektúru starých budov. Ale namiesto toho som sa prichytila, že som očarená architektúrou jeho tváre a širokých ramien, a len tak mimochodom – on bol pohnutý tými ľudskými schopnosťami a dômyselnosťou, ktorá bola zapojená do tvorby takýchto stavieb.
Neskôr, sme sa prechádzali starou finančnou štvrťou a prišli sme ku divne navrhnutej štvorcestnej zastávke. Pozerala som sa na Sarbdeepa, ako prichádzal k rohu cesty, a pozeral sa na obe strany, či neprichádzajú autá. A zrazu ako keby ma vcuclo do červej diery, bola som prenesená do mojej možnej budúcnosti. V možnej budúcnosti sme boli na tej istej križovatke, no skoršej časti dňa a snežilo. Na ceste neboli autá, a pokrýval ju jemný snehový poprašok. Bol oblečený v čiernom obchodníckom kabáte, otočil sa a vyzval ma s veľkým úsmevom na tvári, aby som podišla k nemu. Mohla som vidieť prsteň na jeho ľavej ruke, ako ju ku mne naťahoval ako ponuku na to, aby som sa jej chytila – bolo úplne očividné, že sme boli manželia. Keď som sledovala túto možnosť, úplne som sa sekla. Naplnilo ma to úplným pochopením toho, o čo som žiadala. Prirodzene mi to bolo trochu trápne po tom, čo som videla, a zostala som ticho.
Na hotel sme sa vrátili o pólnoci. Sarbdeep nemal potuchy čo chcem, alebo nechcem, a choval sa úplne logicky ohľadom našej radosti zo spoločnej prítomnosti, nakoľko som na ďalší deň odlietala do USA. Otočil sa ku mne a povedal: „ Takže teraz ťa budem milovať a opustím ťa.“ Pritlačil ma bližšie k sebe a držal chvíľu v dlhom objatí. Moje srdce sa roztápalo keď ma držal. Ale ani jeden z nás neurobil priamu narážku, že máme romantické pocity jeden k druhému a obaja sme čakali na toho druhého, že začne. Tak som sa ho pustila a sledovala ho ako sa objíma na rozlúčku s ostatnými. Otočil sa a vyšiel z dverí a kráčal dole ulicou tak ako keby sme sa už nikdy nemali vidieť. Stála som tam a dlho som sa pozerala ako odchádza, a potom som tam stála a pozerala som do prázdna, kde predtým bol, snažiac sa pochopiť prázdnotu, pocit opustenia ktorý vyvieral z úplného jadra mojej duše. Zdalo sa mi, akoby žiaľ a strata ovládli každú bunku môjho tela. Tú noc som nespala.
Na ďalší deň sme leteli domov do Ameriky. Keď sme pristali na letisku v Minneapolise, Graciela dostala správu od Sarbdeepa, že ako dobré bolo stretnúť sa s nami, keď sme tam boli. Odpovedala mu, že som sa jej zdala smutná, keď som ho musela opustiť. On jej odpovedal, že bol tiež smutný z nášho odchodu a v skutočnosti sa cítil „okradnutý“. Krása tohto slova otvorila Pandorinu skrinku. Byť „okradnutý znamená byť v stave smútku alebo straty niečoho pre teba vzácneho, obzvlášť niečoho nemateriálneho. Keď som cítila energiu za týmto slovom keď ho napísal, hneď keď som prišla domov, sadla som za počítač aby som mu napísala. Pozvala som ho na skypový rozhovor. A vyznala som sa zo svojich citov k nemu. A on sa vyznal zo svojich citov ku mne. Odvtedy sme spolu mailovali a skypovali každý deň, niekedy aj niekoľko krát za deň. Zladenosť tohto vzťahu a „znamenie“ z vesmíru neustávajú. Je toho veľmi veľa na to, aby som to tu všetko vymenovala. Je to ako keby boli naše životy úplne zosúladené. Trýznenie z odlúčenia bolo veľké pre nás oboch. A tak sa pred týždňom rozhodlo, že príde ku mne, aby bol so mnou. A tak si zarezervoval letenku. Príde dnes poobede.
Nasledujúc prirodzené trendy môjho života, začiatok tejto romance bol ako víchrica epických rozmerov. Ale nemohla som ustúpiť, aj keby som to chcela. Bol to najdlhší týždeň v mojom živote. Minúty a hodiny ubiehali bolestivo pomaly k tomuto najočakávanejšiemu stretnutiu. Mohla som okamžite zomrieť od šťastia. Moje vzrušenie prevažuje môj strach. Pocit „správnosti“, ktorý máme jeden voči druhému nás nútia ísť do veľkého rizika pre možnosť a prísľub lásky. Iba čas ukáže ako sa bude tento vzťah vyvíjať. Zatiaľ je to príbeh, ktorý by mohol súperiť s románovou romantickou zápletkou. Ale príbeh môjho zamilovania sa do môjho bodyguarda ( a jeho zamilovania do mňa) je príliš epický a nádherný príbeh, aby som ho s vami nezdieľala.
Zomrieť je stratiť vnímanie oddelenosti. Láska ničí všetok zmysel pre oddelenosť;to je dôvod prečo láska spôsobuje smrť ega. Keď sa presúvame smerom k láske, strach zoviera naše duše. Zoviera naše duše lebo milovať znamená zomrieť, zomrieť jeden do druhého. A zomrieť jeden do druhého je lepšia smrť ako obyčajná smrť. Ale zomrieť jeden do druhého znamená prebudiť sa jeden do druhého. A prebudiť sa jeden do druhého si omnoho lepšie ako obyčajný život.
------------------------------------------------
Preklad: Gabi Fest
(Je to taký voľnejší preklad, vzhľadom na to, že som v prekladoch začiatočník. Ospravedlňte teda drobné nedostatky, ktoré sa v preklade môžu vyskytnúť. Ďakujem za pochopenie.)
Korektúry: ArPharazôn
Originál článku v angličtine nájdete na tomto linku:
http://blog.thespiritualcatalyst.com/the-untold-story-of-london/
Tento článok je preklad z pôvodného článku a je ho možné v neskrátenej a neupravenej forme šíriť nekomerčným spôsobom s pridaním zdroja a vrátane všetkých v článku už uvedených zdrojov, linku na tento blog http://gabifest.blogspot.sk/2013/12/male-londynske-tajomstvo.html a celej tejto poznámky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára