Neexistuje žiadna forma hrdinstva v tomto vesmíre, ktorá je väčšia ako statočnosť, ktorá je potrebná na milovanie bez výhrad. Zdá sa, že čím ste starší, s tým väčším „odporom“ prichádzate do vzťahu. Tak ako brnenie, ktoré bráni tomu, aby sa to, keď vás niekto raní, dostalo až k srdcu. A tiež bráni láske uniknúť zo srdca. Niekedy máme šťastie a láska sa prebije cez brnenie, ako stavidlá, ktoré nedokážu odolať náporu
sily elementu, ktorý sa snažia zadržať. Inokedy sa musíme vedome rozhodnúť „vyzliecť do naha“, keď stojíme zoči-voči láske.
Vždy som nenávidela výraz: „Oklameš ma raz, hanba ti, oklameš ma druhý krát, hanba mi.“ Môže sa to zdať ako logický záver ku ktorému sme prišli, že ak ma zrania viac ako raz, tak sme boli bláznami, ak by sme rovnakú chybu znova zopakovali. Ale je skutočne bláznivé zamilovať sa znova ak sme boli v láske zranený? Ak áno, tak sme v láske všetci blázni.
Ľudia sa rodia asi o tri mesiace pred úplným vyvinutím. Keby sme sa rodili úplne vyvinutí (rovnako ako väčšina cicavcov) neboli by sme schopní vmestiť sa do pôrodného kanála. Pretože sa rodíme nezrelí nemáme žiadne možnosti prvých mesiacoch splniť svoje vlastné potreby a tak naše prežitie je úplne závislé na našich opatrovateľoch. Ba viac ako to, naše prežitie je kompletne závislé na milujúcich opatrovateľoch. Prvá vec, čo sa naučíme je, že ak nás naši opatrovatelia nemilujú, naše potreby nebudú splnené a prípadne nám hrozí smrť. Práve preto je pre nás veľmi dôležité aby sme robili, čo môžeme, aby sme dostali lásku, lebo pre náš mozog (orgán, ktorý je zodpovedný za zabezpečenie nášho prežitia) sa láska rovná prežitie.
Vegetatívny nervový systém má na starosti naše reakcie pre prežitie. Časť nášho mozgu zvaná hypotalamus (čo je veľmi primitívna časť mozgu) vyvoláva reakcie nášho vegetatívneho nervového systému, keď vidí nebezpečenstvo. Nazývame to tiež reakcia „bojuj alebo uteč“. Reakcia „bojuj alebo uteč“ je inteligentný plán, pokiaľ ide o vývoj, pretože nám to umožňuje uskočiť z cesty protiidúceho vozidla v zlomku sekundy; je opakom používania nášho vyvinutého racionálneho procesu na odhad, či je niečo pre nás nebezpečné. Ak by sme mali použiť časť nášho mozgu, ktorá má na starosti racionálne postupy s cieľom posúdiť, či je niečo nebezpečné pred tým, ako by sme zareagovali, skončili by sme zrazený protiidúcim vozidlom, napríklad preto, že bude trvať dlhšie zhodnotiť situáciu, ako bude trvať prichádzajúcemu autu, aby nás zasiahlo.
Hypotalamus presadzuje túto techniku prežitia cez "únos" zvyšku mozgu. Posiela signály, ktoré obchádzajú časti nášho mozgu, ktoré sú zodpovedné za uvažovanie (ako je mozgová kôra). Časti mozgu, ktoré majú na starosti uvažovania sú časti, ktoré spájame s inteligenciou. Tieto časti nášho mozgu však nie sú časťami, ktoré majú na starosti naše správanie alebo konanie, keď je ohrozené naše prežitie. Iba tie najprimitívnejšie časti nášho mozgu sú zodpovedné za naše správanie a činnosti v momente, keď je ohrozené naše prežitie. Takže čo to znamená pre ľudí a lásku?
Pretože ľudia prechovávajú hlbokú asociáciu medzi láskou a prežitím, keď máme pocit, že by sme potrebovali niekoho lásku, naše mechanizmy prežitia sa zrazu spustia . Tá časť nášho mozgu, ktorá začína vládnuť vo vzťahu k predmetu našej lásky je náš primitívny mozog. Keď má náš primitívny mozog na starosti naše správanie a akcie, nemôžeme byť naďalej racionálny vzhľadom k čomukoľvek, od čoho chceme lásku. Náš vývoj v prvom rade inštruuje konať pre prežitie, a až potom konať logicky. Naša racionálna myseľ je neschopná. A keď sa cítime ohrození možnosťou straty lásky, naše telo reaguje, ako keby bolo naše prežitie ohrozené . Inými slovami, keď sa nám zdá, že by sme mohli stratiť lásku, reagujeme na to biochemicky podobným spôsobom, ako by sme konali, keby nás niekto držal pod vodou. Nemôžeme pochopiť, že náš aktuálny problém nie je problémom na život a na smrť. To je ten pravý dôvod , prečo sa nám zdá tak riskantné prestať hľadať potvrdenie. To je ten pravý dôvod , prečo sa zdá, tak riskantné ukončiť vzťahy, ktoré už neslúžia pre naše najvyššie dobro . A to je skutočný dôvod , že sa aj tí najmúdrejší ľudia správajú ako blázni , pokiaľ ide o lásku . Ale je to hlúpe milovať ?
Na energetickej úrovni, je láska stav najvyššieho „zarovnania“ so zdrojom samotným. Ak choroby , úrazy, zranenia a bolesť sú všetko vedľajšie produkty toho byť mimo zrovnania, potom náš život závisí na zostaní v zarovnaní. A to je dôvod, prečo sa slávna fráza "oklam ma raz, hanba na teba, dvakrát ma oklam, hanba na mňa" nevzťahuje na lásku. V skutočnosti by to znamenalo, že sme blázni, ak by sme znovu a znovu radi nezamilovali bez ohľadu na to, koľkokrát sme boli zranený predtým.
Je to lákavé , keď ľudia neskladajú svoje brnenie (a milujú vás tak, ako chcete, aby vás milovali), aby ste obmedzili tok svojej lásky a hrali obrannú hru „oko za oko“ v štýle „dám ti len toľko lásky, koľko ty dáš mne“. Ale teraz som presvedčená , že to je štít , ktorý nesie znak zbabelca. Statočnejšia osoba nezakladá svoju lásku na tom, ako veľmi sa jej vráti. Statočnejší človek nepotrebuje potvrdenie druhého o opätovaní na to, aby slobodne miloval. Statočnejší človek jednoducho robí to, čo je mu/jej najviac prirodzené. A to znamená milovať. Osoba , ktorá je schopná otvoriť seba i svoje srdce bez váhania svetu, dokonca aj celkom cudziemu človeku, je osoba , ktorá je najodvážnejšia . Niektorí o ňom hovoriť môžu, že je blázon - ale zmeňte svoj uhol pohľadu, a je jasné , že blázon je ten , kto sa odreže sa od sveta a od slobodného milovania. Oni nevidia, že sa sami zabíjajú v atmosfére vlastného súženia.
Milovať nie je nikdy slabosťou. Milovať je vždy len silnou stránkou. Ak by sme to mohli takto vidieť, tí z nás, ktorí milujú bez výhrad by sa mohli prestať cítiť úbohý a namiesto toho by to videli ako svoju najväčšiu a najviac obdivuhodnú silu. Ak by sme mohli dovoliť samým sebe milovať, bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je opätované, naša láska by pôsobila ako maják, čo vedie ľudí späť k pravde o sebe. Mohla by rehabilitovať ľudí späť do stavu, kedy by aj oni umožnili láske voľne prúdiť do nich a z nich.
Milovať nie je nikdy slabosťou. Milovať je vždy len silnou stránkou. Ak by sme to mohli takto vidieť, tí z nás, ktorí milujú bez výhrad by sa mohli prestať cítiť úbohý a namiesto toho by to videli ako svoju najväčšiu a najviac obdivuhodnú silu. Ak by sme mohli dovoliť samým sebe milovať, bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je opätované, naša láska by pôsobila ako maják, čo vedie ľudí späť k pravde o sebe. Mohla by rehabilitovať ľudí späť do stavu, kedy by aj oni umožnili láske voľne prúdiť do nich a z nich.
------------------------------------------------------
Preklad: Gabi Fest
(Je to taký voľnejší preklad, vzhľadom na to, že som v prekladoch začiatočník. Ospravedlňte teda drobné nedostatky, ktoré sa v preklade môžu vyskytnúť. Ďakujem za pochopenie.)
Korektúry: ArPharazôn
Originál článku v angličtine nájdete na tomto linku:
http://blog.thespiritualcatalyst.com/fool-me-once/
(Je to taký voľnejší preklad, vzhľadom na to, že som v prekladoch začiatočník. Ospravedlňte teda drobné nedostatky, ktoré sa v preklade môžu vyskytnúť. Ďakujem za pochopenie.)
Korektúry: ArPharazôn
Originál článku v angličtine nájdete na tomto linku:
http://blog.thespiritualcatalyst.com/fool-me-once/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára